Potrebný materiál:
kalendár; obrázky k téme kalendár

Pozvem deti k prezentácii.
„Náš rok je napojený na slnečný rok – jeho trvanie súvisí s obehom Zeme okolo Slnka, rovnako aj ročné obdobia. Náš deň je napojený na slnečný deň – otáčanie Zeme okolo vlastnej osi. Mesiac je napojený na obiehanie Mesiaca okolo Zeme, približne 30 dní (pôvodne od splnu ku splnu).
Týždeň je niečo, čo už vymysleli ľudia, dohodli sa, ako dlho sa bude pracovať a kedy oddychovať.“

Prejdem k etymológii názvov mesiacov.
„Slovenské názvy mesiacov sú prepojené na najrozšírenejšie „medzinárodné“ pomenovanie kalendárnych mesiacov, ktoré čerpalo z názvoslovia čísel, mien pohanských bohov a ľudových slávností. Za medzinárodné ich označujeme z dôvodu ich výskytu v najrozšírenejších svetových jazykov ako je angličtina, španielčina, francúzština či nemčina. Takto to ale nebolo vždy, dôkazom sú názvy štúrovských mesiacov.“

„JANUÁR (leden) – počiatočný mesiac roku bol odvodený od mena rímskeho boha Jánusa. Bol bohom všetkého začínajúceho a ochrancom prechodov, brán a dverí.
FEBRUÁR (únor) – druhý mesiac v roku bol pomenovaná podľa očistných predmetov – „februa“, ktoré sa používali v rámci sviatku očisty – februária. Ten sa konal každoročne 15. februára. Februa boli pletené korbáče z kože obetovaných kozliat. Šibanie malo priniesť pastierom šťastie.“

„MAREC (březen) – odvodený od mena rímskeho boha vojny a roľníctva, ktorým bol Mars. Mars bol podľa povesti otcom Romula a Rema, ktorí založili Rím. Marec bol prvým mesiacom rímskeho kalendárneho roka. Ten mal iba desať mesiacov.
APRÍL (duben) – aj keď pôvod názvu 4. kalendárneho mesiaca nie je jednoznačný, mnohí historici odvodzujú jeho názov z latinského slova „aperíre“ – otvárať. V tomto období roka sa začínala prebúdzať príroda, rastliny začínali otvárať listy. Takisto sa otvárali aj sudy s vínom, aby sa mohlo degustovať.“

„MÁJ (květen) – ani pomenovanie piateho mesiaca v roku nie je úplne jednoznačné. Každopádne by sa malo jednať o ďalší „božský“ názov, odvodený buď od mena boha obilia – Maia alebo bohyne Maie – ochrankyne matiek.
JÚN (červen) – mal by niesť meno rímskej bohyne Juno – kráľovnej bohov. Do úvahy prichádza aj odvodenie od sviatku rímskej mládeže – juniáles (iunou – mladší).“

„JÚL (červenec) – pôvodne piaty mesiac rímskeho kalendára bol pomenovaný podľa najmocnejšieho muža Rímskej ríše, vodcu a politika, Julia Caesara. V tomto období sa konali rímske hry na počesť Caesarovho víťazstva v občianskej vojne.
AUGUST (srpen) – pomenovaný podľa ďalšieho významného vodcu rímskej ríše, cisára Augusta. Slovo augustus sa prekladá ako velebný, požehnaný.“

„No a ďalej nasledujú mesiace pomenované podľa čísloviek vyplývajúcich z ich poradia v rímskom kalendárnom roku. Keďže rímsky rok mal 10 mesiacov, číslovanie nasledujúcich mesiacov nekorešponduje s poradím, tak ako ho poznáme dnes.
SEPTEMBER (záři) – ako siedmy („septem“ – sedem) mesiac rímskeho kalendára.
OKTÓBER (říjen) – ako ôsmy („octo“ – osem) mesiac rímskeho kalendára.
NOVEMBER (listopad) – ako deviaty („novem“ – deväť) mesiac rímskeho kalendára.
DECEMBER (prosinec) – ako desiaty (decem – desať) mesiac rímskeho kalendára.“

„A ako je to s názvami dní v týždni?
Pondelok = označuje deň po nedeli, teda deň po odpočinku.
Utorok = má pôvod v staroslovienčine „vtor“, čo znamená druhý.
Streda = označuje stred týždňa.
Štvrtok = označuje štvrtý deň v týždni.
Piatok = označuje piaty deň v týždni.“

„Sobota = má pôvod v hebrejčine „sabbath“ = deň voľna.
Nedeľa = je dňom voľna a má slovanský pôvod „ne + delati“, čiže nerobiť. Siedmy deň týždňa sa podľa starozákonného biblického odkazu slávil, keďže v tento deň vstal Ježiš Kristus z mŕtvych.“

V rámci prezentácie môžeme iba uviesť etymológiu k názvom mesiacov a dní a deti môžu pokračovať v rámci voľnej práce.