MATEMATICKÁ VÝCHOVA 3 – 6

Mária Montessori nazývala ľudského ducha „duchom matematickým“.
Základom nášho matematického ducha sú prvé priestorové skúsenosti, ktoré nadobudneme už v prenatálnom štádiu života a následne v dojčenskom období.
Dieťa sa zoznamuje s priestorom, pohybmi, so zemskou príťažlivosťou. Začína si uvedomovať rozdielnosti, čo k nemu patrí a čo nie, získava tak pojem celku svojho tela. Všetky tieto skúsenosti postupne vedú k vzniku čiastkových schopností, ktoré sú dôležitým predpokladom pre vytváranie matematického ducha:
1. schopnosť vnímať seba a priestor (to som ja, to nie som ja)
2. schopnosť vnímať dimenzie priestoru (niečo je blízko – to môžem chytiť, niečo je vzdialené – to nemôžem chytiť, následne vnímanie dĺžky, šírky a výšky priestoru)
3. schopnosť vnímať veľkosti predmetov (to je veľké, to je malé, porovnávanie veľkostí a foriem).
To predstavuje začiatok matematického vnímania, ktoré sa postupne vyvíja v logicko-matematické úvahy. Uvedomovaním si priestoru (ďaleko – blízko) sa vytvára základ pre rozvoj pohybu. Rozvojom pohybu deti dobývajú priestor. Ten je spočiatku vnímaný vo svojej dĺžke, neskôr aj v šírke. Keď sa dieťa 1x postaví, priestor sa v jeho vnímaní obohatí o ďalšiu dimenziu – výšku.
Deti radi hádžu predmety na zem, spočiatku sú veľmi prekvapené, kde predmet zmizol. Postupne, na základe skúsenosti, dieťa pozná logická reťaz – keď je tam dospelý, môže mu zhodený predmet zdvihnúť. Dieťa sa naučilo, že hodené predmety padajú (zemská príťažlivosť) a ak to budem hrať s dospelým, môžem to zopakovať. Ak deti majú prvý krát nafukovací balón a pustia ho, balón uletí. Plačú možno nie preto, že ho nenávratne stratili, ale že sa narušil ich systém: ak pustia niečo, padne to na zem a dá sa to znova zdvihnúť. Deti majú v ranom veku citlivosť pre poriadok – vhodná pôda pre matematického ducha.
Didaktický materiál pre oblasť matematiky učí dieťa vo veku 3 – 6 rokov rozlišovať seba od ostatného, vnímať dĺžku, šírku a výšku, vnímať dimenzie, porovnávať veľkosti a formy a experimentovať.
Úlohou matematiky je urobiť zážitok rozdielnych dimenzií vedomým a štruktúrovaným. Z tohto hľadiska je najlepšie začať s materiálmi z geometrie (od konkrétneho k abstraktnému). Prvé zážitky zbierajú deti telom. Tri dimenzie sú ľahšie pre vnímanie a pochopenie. Dvojdimenzionálne je viac abstraktnejšie. Až neskôr sa u detí vyvíja potreba počítať 1,2,3..., sčítať a odčítať. Geometria by z tohto pohľadu mala teda začínať skôr ako aritmetika.
V aritmetike sa dieťa zoznamuje s prvým počítaním, číselným radom 1 – 10 a zavedením pojmu 0. Spája si množstvo s pojmom a symbolom. Následne tieto poznatky rozširuje o desiatkový systém. Po uchopení tejto oblasti nasledujú matematické operácie – sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie.