PODPORA DIEŤAŤA 0 – 3

Zrodenie nového života je obrovský zázrak a tiež zodpovednosť. Preto prvý a najdôležitejší predpoklad tohto aktu je, že dieťa musia chcieť obidvaja rodičia. Vtedy sa narodí zdravé a duchovne ucelené dieťa. Ak si niektorý z rodičov dieťa nepraje, je lepšie dieťa nepočať.
V nasledujúcom texte sa zmyslíme nad tým, ako vytvoriť čo najoptimálnejšie podmienky pre štart nového života, pričom naše odporúčané postupy budú vychádzať zo starodávnej tradície našich predkov (počatie až narodenie dieťaťa), a z Montessori prístupu k podpore dieťaťa vo veku 0 – 3 roky.

Počatie dieťaťa
Na čo je dobré myslieť pred počatím? Ak chceš splodiť dieťa, na ktoré budeš môcť byť pyšný, staň sa sám hodným takého dieťaťa. Uč sa a rozvíjaj! K rozvinutým rodičom prichádza dieťa schopné ich chápať a pokračovať v nimi započatom diele. Všetko podľa zákona „podobný k podobnému“.
Miesto počatia nového života je tiež veľmi dôležité. Najlepšie niekde v prírode. Dôležité je, aby miesto počatia nového života nebolo zamorené elektromagnetickým smogom miest. Tiež je potrebné, aby v blízkosti neboli ani príbuzní, ani priatelia, ani nepriatelia :)

Prenatálny vývin
Dieťa vníma už v brušku matky a preto je veľmi dôležité prežívanie a správanie matky počas tohto obdobia, rovnako ako aj jej okolia.
Proces výchovy dieťaťa začína hneď po jeho počatí. Akonáhle žena ucíti, že je tehotná, povie to svojmu mužovi a od tej chvíle sa medzi ňou a otcom budúceho dieťaťa prerušujú intímne vzťahy a všetku svoju energiu venuje žena rozvíjajúcemu sa plodu. V opačnom prípade dochádza k rozrušeniu nervového systému dieťaťa a vzniknutý deficit energie sa môže odraziť aj na formovaní vnútorných orgánov a tým aj na budúcom zdraví dieťaťa.
Rovnako sa neodporúča, aby sa tehotná žena nervovala. Zážitky matky sa odrážajú na dieťati, ktoré sa v takom prípade narodí nervózne a prehnane rozrušené. Tehotné ženy je potrebné šetriť a ochraňovať, nedávať im stresujúcu prácu, vytvoriť im priestor pre tvorivú činnosť.
Od druhého mesiaca tehotenstva sa matkám odporúča spievať. Tvorivá činnosť a spev blahodarne pôsobia na dieťa. Rozvíja v jeho nervovom systéme potrebu tvorivého vytvárania vecí a podporuje cit pre krásno.
V 4 – 5 mesiaci tehotenstva sa odporúča rozprávať dieťaťu rozprávky, byliny a legendy. Aj keď dieťa ešte nevie hovoriť a nechápe význam jednotlivých slov, vníma ich frekvenčné impulzy. Čítaním rozprávok sa buduje v dieťati rasovo-národný základ, v ktorom bude musieť dlhé roky žiť. Je možné mu čítať aj akékoľvek iné knihy (napríklad poéziu) nahlas.
Dieťa od dvoch mesiacov musí počuť hlas svojho otca, a ak je to možné, aj hlas babičky a všetkých ostatných členov rodiny. Je potrebné, aby počul štekot domácich psov, bučanie kráv a všetky ostatné zvuky. Nemajú ho strašiť, ale práve naopak, všetky tieto zvuky v ňom musia prebudiť zvedavosť a prianie čo najskôr sa stretnúť so zdrojom týchto zvukov. Prianie sa narodiť.

Rodenie dieťaťa
Vedomie dieťaťa sa musí usilovať o to, stretnúť sa s tými, ktorých už pozná. Preto je tiež dôležitý výber miesta narodenia.
Kedysi ľudia privádzali deti na svet v pološere svojich rodinných parných baní. V teplom parnom kúpeli sa do kade napustila ohriata voda. Do nej sa pridal brezový nálev a niektoré ďalšie byliny. Skorocel, listy lopúcha, rebríček. Niekedy tiež vodu v kadi osolili, aby pripomínala po chuti plodovú vodu, v ktorej sa dieťa vyvíjalo. Pri pôrode musí byť prítomný otec. Na jednej strane podopiera rodičku, za druhej strane dieťa počuje známy hlas a nebojí sa. Je dôležité uchrániť dieťa od stresu a strachu.
V neosobných pôrodniciach dieťa nepočuje nikoho z tých, ktorých si už zamilovalo. Rodí sa do ostrého svetla, ktoré v dieťati vyvoláva strach. Keď k tomu pridáme chladné nástroje a hlasy okolo, ktoré dieťa nepozná, novorodenec sa smrteľne vystraší, čo môže spôsobiť zakorenenie stabilného pocitu strachu v podvedomí dieťaťa. Preto je dôležité premýšľať nad miestom, kde rodičia chcú priviesť na svet svoje dieťa a hľadať riešenia, ktoré budú podporou pre novorozvíjajúci sa život.

Prvé týždne života
V prvé týždne života sa matka a dieťa navzájom maximálne potrebujú. Pre psychickú aj fyzickú pohodu matky a dieťaťa je dôležité byť čo najviac spolu a zoznamovať dieťa so svetom, ktoré už začalo vnímať v brušku matky – s ľuďmi, ktorých hlasy počúvalo počas vnútromaternicového vývinu, s domácimi zvieratami, s hudbou, ktorú mu najbližší púšťali...
Pre pocit bezpečia je dôležité tiež zachovať vnemy, ktoré bábätko už poznalo v brušku – načúvanie tlkotu srdca matky (napríklad pri kojení a nosení dieťatka), či vnímanie jej vône. Vývojovým cieľom tohto životného obdobia je rozvíjať základnú dôveru medzi matkou a dieťaťom, ako aj dôveru v prostredie, do ktorého sa dieťa narodilo. Táto bazálna dôvera sa buduje cez napĺňanie potrieb dieťaťa, keď sú potreby dieťaťa uspokojované láskyplne, včas a s úctou. Dieťa tak nadobúda dôveru v svet, ktorý sa preň vďaka rodičom stáva bezpečným miestom pre život. Pocit, že je tu dieťa chcené, vytvára v dieťati pocit bezpečia a potrebný základ pre budovanie sebavedomia a sebadôvery dieťaťa.

0 – 6 mesiacov
Základom je od narodenia budovať dieťaťu bezpečné a dôveryhodné zázemie, kde sa bude cítiť príjemne. V tom pomáha aj pripravené prostredie, miesta, kde s dieťaťom vykonávame opakujúce sa aktivity. Pri ich vykonávaní už dieťa vie, čo sa bude na danom mieste diať. Medzi takéto miesta v prvých mesiacoch patrí miesto na dojčenie (príjemný kútik, kde má matka všetky potrebné veci po ruke), miesto pre odpočinok (pokojné, tiché miesto bez rušivých elementov a bez hračiek, kolotočov, farieb, samolepiek a podobne) a miesto pre aktivity dieťaťa (miesto, kde sa bude dieťa hrať a učiť nové veci v čase, keď nie je na rukách, napríklad mäkká jednofarebná nerušivá podložka a inštalované zrkadlo hneď od zeme, v ktorom sa dieťa nielen vidí, ale má aj väčší rozhľad po celej miestnosti.
Všetky aktivity s dieťaťom vykonávame ticho, v pokoji a v prirodzenom tempe. Svoju činnosť popisujeme slovami. Dieťa časom pozná, čo sa bude diať, keď mu povieme „tak, teraz sa ideme vykúpať“ a pri vykonávaní danej činnosti sa bude cítiť bezpečne. Rovnako to bude aj pri prebaľovaní a ďalších činnostiach, ktoré vykonávame stále rovnakým spôsobom.

6 – 9 mesiacov
Dieťa na rukách oboznamujeme s prostredím, svoju činnosť popisujeme slovami. Keď sa dieťa začne trochu pohybovať, otáčať sa a zaujímať sa o okolie, môžeme mu tiež pripraviť vhodné predmety –plátenný košík s 2 – 3 hračkami. Košík je na mieste pre aktivity vždy v dosahu, aby sa dieťa mohlo „pohrať“, keď má záujem. Keď dieťa stratí o hračku záujem, tak ho pokojným hlasom oslovíme a ukážeme mu, že hračka vždy patrí späť do košíka. A hračku tam upraceme.
Pre deti už v tomto veku je veľmi dôležitý poriadok vo veciach, ale samé ešte nie sú schopné ho udržiavať. Preto je dobré mať hračiek menej a hračky by mali mať svoje pevne dané miesto. Dieťa tak ľahšie pochopí, kam hračky patria a vracia ich na miesto s radosťou, pretože vie kam a zvládne to samo.

9 – 12 mesiacov
V tomto veku je dieťa na začiatku veľkého psychomotorického vývoja. Začína sa viac pohybovať, opiera sa o veci, aby sa mohlo postaviť na nohy, pridŕža sa oboma rukami a premiestňuje sa. Keď sedí, otáča sa na zadočku a lezie po štyroch. Pred dovŕšením prvého roku skúša urobiť prvé kroky a dokáže sa zohnúť po vec a druhou rukou sa pridržovať. Vie držať lyžicu a dávať ju do úst. Obľubuje hračky zamerané na vkladanie a vyberanie predmetov.
Dieťa je veľmi vnímavé na komunikáciu. Začína ukazovať rukou na veci, ktorých meno chce poznať. Začína chápať význam slov a priraďuje k nim gestá. Používa jednoslovné vety a dvojslovné výrazy.
Pre detský mozog tohto veku je stále prínosná rutina, poriadok, opakovanie vecí, čo vedie k istote dieťaťa.

12 až 18 mesiacov
V tomto období sa výrazne rozvíja reč dieťaťa, čo podporujeme ako doteraz popisovaním a komentovaním toho, čo robíme. Zároveň sa rozvíja jemná motorika (manipulácia s predmetmi, vkladanie, otváranie, zatváranie, vyberanie, zastrkávanie, navliekanie, prenášanie vecí, triedenie, radenie, skrutkovanie, poznávanie pohmatom) a rovnako aj hrubá motorika (samostatné chodenie, chôdza po šikmej ploche a po schodoch, udržanie rovnováhy a podobne).
Dieťa je viac samostatnejšie v sebaobsluhe, rado sa zapája do života v domácnosti, chce pomáhať pri bežných denných činnostiach. Je dobré dieťaťu v tomto veku prispôsobiť domácnosť na samostatné fungovanie. Zozačiatku bude schopné jednotlivé činnosti vykonávať s pomocou, ale časom sa začne sebaobsluhovať samé a bude mať z toho veľkú radosť.
Ide o kľúčové obdobie pre rozvoj vôle. Dieťa už udrží myšlienku po určitú dobu, čo sa premieta do každodenných činností. S dieťaťom láskavo a pevne všetky činnosti dokončujeme. Či už sa jedná o upratovanie hračiek, obliekanie, alebo iné spoločné činnosti. Keď ukončíme danú činnosť, je dobré to pomenovať, napríklad slovami „tak sme to zvládli“.
V tomto období je dobre dávať dieťaťu možnosť voľby. Na výber je potrebné predostrieť vždy iba dve seberovné veci (napríklad ktorú z dvoch knižiek ideme čítať, ktoré z dvoch tričiek si chce dieťa obliecť a podobne). Výber z viacerých možností, alebo výber medzi odlišnými možnosťami, spúšťa v mozgu dieťaťa paniku.
Naďalej budujeme zmysel pre poriadok. V tomto veku dieťa zvládne upratať tri hračky do svojej poličky, či knižku do knižnice. Ale nezvládne upratať 20 kociek, to už dieťa vyhodnocuje ako stres.

1,5 – 3 roky
V tomto veku deti často vstupujú do nejakej komunity ostatných detí. V koncepte Montessori najprv do dielní s rodičmi a s blížiacim sa 3. rokom aj samostatne do škôlky. Doma sa potom väčšinou odohráva „praktický život“, kedy sa chce dieťa zapájať do činností, ktoré vidí u rodičov.
Je dobré naďalej budovať pre dieťa sebaobslužnú domácnosť, umožniť dieťaťu zapájať sa do prípravy jedla, samostatne si nalievať vodu, vyhadzovať/triediť odpadky aj špinavú bielizeň, starať sa o rastliny, prípadne o domáce zvieratá, vyberať si oblečenie a podobne. Dieťa činnosť vždy robí pre dobrý pocit z danej aktivity, nie pre výsledok. Napríklad leští zrkadlo stále dookola, bez ohľadu na to, či už je čisté, alebo nie, prípadne vo výsledku vlastne aj viac zapackané. Pretože dieťa baví tá činnosť. V tomto období prichádzajú na rad tiež „zdvorilostné lekcie“, kedy je potrebné dávať pozor, ako s dieťaťom komunikujeme, čo mu hovoríme, akým sme mu vzorom, ako sme zajedno vo výchove ako rodina. Rovnako v tomto období učíme dieťa návyky, napríklad vždy zastaviť na prechode, zdraviť sa dobrý deň a lúčiť sa pozdravom dovidenia a podobne. V týchto zdvorilostných lekciách ideme vždy dieťaťu príkladom, čím ho učíme danému návyku. Zároveň vysvetľujeme, prečo to robíme, prečo je to zdvorilé a čakáme, až sa dieťa samo postupne pripojí.