Potrebný materiál:
obrazová tabuľa I14, I15;
nehorľavý podnos; plynový varič; keramická mriežka; kovová konštrukcia a sklenená misa; zápalky + mištička s vodou; kadička; džbán s vodou; utierka;
ochranné okuliare, rukavice a plášť; hasiaci sprej

„Stály obeh vody na Zemi, poháňaný slnečným žiarením, účinkami zemskej gravitácie a reliéfom zemskej kôry, má svoje jednotlivé fázy, ktoré si spolu bližšie popíšeme.“
Do kadičky nalejeme vodu.
„Táto voda bude predstavovať vodu, ktorá sa na Zemi vyparuje z oceánov, morí, potokov, riek, jazier či mokradí a z pevniny. Tiež tu môžeme zahrnúť menšie množstvo vody, ktorá sa odparuje aj z povrchu tela rastlín a živočíchov.“

Zapálim plynový varič.
„Slnečné žiarenie spôsobuje ohrievanie zemského povrchu, v dôsledku čoho sa z povrchu Zeme vyparuje voda. Aby sa nám tento výpar vody ľahšie pozoroval, vodu zohrejeme.“
Privedieme vodu k varu, nechať stúpať paru.
„Táto stúpajúca para predstavuje fázu vyparovania vody zo zemského povrchu.“

„Ako vodná para stúpa, dostáva sa do oblasti, s nižšou teplotou. Pri poklese teploty, vodné pary v rôznych výškach atmosféry kondenzujú do kvapôčok, hromadia sa a vytvárajú oblaky. Poklesnutú teplotu atmosféry nám predstavuje táto vychladnutá sklenená misa.“
Položíme sklenenú misu nad špeciálne upravenú panvicu.

O chvíľu vidíme, ako sa na studenom skle kondenzuje vodná para. Tvoria sa kvapky, ktoré sa zväčšujú a sú stále ťažšie a nakoniec spadnú dolu. Ukážem obrazovú tabuľu atmosféry.
„Oblaky sa väčšinou tvoria v najspodnejšej vrstve atmosféry, ktorú nazývame troposféra. Tu prebieha aj väčšina javov súvisiacich s počasím (vyparovanie, prúdenie vzduchu, zrážky).“

Ukážem obrazovú tabuľu obehu vody.
„Pri vzniku oblakov je okrem vodnej pary dôležitá aj prítomnosť tzv. kondenzačných jadier. Sú to mikroskopické častice, ktoré sú obyčajne tvorené nečistotami nachádzajúcimi sa v ovzduší. Práve na nich sa voda skondenzuje do kvapalného skupenstva.
Vzostupné vzdušné prúdy udržujú kvapky v oblakoch. Po zoslabnutí vzostupných prúdov sa už neudržia vo výške a padajú na zemský povrch.“

„Z oblakov sa voda dostáva späť na zemský povrch v podobe zrážok. Podľa miesta vzniku delíme zrážky na horizontálne – vznikajú vo vrstve vzduchu bezprostredne nad zemským povrchom (napríklad hmla, rosa, inovať, námraza) a vertikálne – tvoria sa vo voľnej atmosfére a padajú na zemský povrch (napríklad dážď, mrholenie, sneh, snehové krúpky, krúpy a ľadové ihličky).“

„Na povrchu Zeme sa voda hromadí a tvorí povrchovú vodu – moria a oceány, ľadovce a zamrznuté oblasti Zeme, potoky, rieky, jazerá či mokrade. Z povrchovej vody, ktorá sa nachádza na súši, sa časť postupne vyparuje, časť vody odteká do morí a oceánov a časť vody vsakuje pod zemský povrch. Podzemná voda po určitom čase znovu vystupuje na povrch vo forme prameňov či vodných vrtov, alebo napĺňa korytá riek. Z vodných tokov putuje voda naspäť do morí.“

„Toto sa nazýva obeh vody na Zemi.“
Napíšem pojem na kartičku.
„Do procesu obehu vody na Zemi sa priebežne dopĺňa aj voda, ktorá sa syntetizuje (vytvára) hlboko vo vnútri planéty, konkrétne v zemskom plášti. Voda tu vzniká chemickými reakciami medzi vodíkom a oxidom kremičitým za extrémne vysokých teplôt (okolo 1400 °C) a tlakov. Rovnako dochádza k únikom vody do vesmíru, napríklad vplyvom slnečného vetra, ktorý rozkladá vodnú paru vo vyšších vrstvách atmosféry.“

Zapísať / nakresliť si prezentáciu.
Samostatné prevedenie prezentácie.
Prekresliť obrázok.