Potrebný materiál:
obrazová tabuľa H11;
gramofón; podnos; plastelína; mištička; tvrdý papier;
červená a čierna fixka

Ukážem a pomenujem bunky cirkulácie a oblasti nízkeho a vysokého tlaku.
„Tu vidíme Hedleyho bunky, Ferrelove bunky a polárne bunky. Tu na rovníku je oblasť nízkeho tlaku vzduchu, tu sú dve oblasti vysokého tlaku vzduchu a tu dve oblasti nízkeho tlaku vzduchu. Vetry sú všade na Zemi.“
Ukážem na celý zemský povrch.
„Toto je cirkulácia prízemných vetrov na našej Zemi, čiže vetry, ktoré vanú na zemskom povrchu.“

Hovorím a kreslím na tabuľu / flipchart.
„Videli sme, že vzduch z oblasti vysokého tlaku vzduchu prúdi rovno do oblasti nízkeho tlaku vzduchu.“
Nakreslím rovné čiary od obratníkov k rovníku a od obratníkov k polárnym kružniciam na severnej aj na južnej pologuli. Polárnu bunku nezakresľujem.

„Ja som vetry na tabuli znázornila ako kolmé čiary, ale v skutočnosti sa odkláňajú do strán, ako na tomto obrázku. Viacerí vedci sa pokúšali preskúmať toto odkláňanie vetrov. Nakoniec sa to podarilo jednému Francúzovi menom Gustav Gaspard Coriolis. Preto efekt, ktorý vetry núti stáčať sa, dostal meno Coriolisova sila. Coriolis objavil, že vetry sa odkláňajú preto, lebo Zem sa točí.“

Vezmem list papiera, nakreslím dva body.
„Pozrite. Teraz budem kresliť rovnú čiaru od jedného bodu k druhému.“
Kreslím rovnú čiaru, pritom potiahnem papier zo západu na východ. Čiara bude zatočená v smere na západ. Ukážem znova obrazovú tabuľu 26A.
„Toto vysvetľuje, prečo sú vetry medzi obratníkmi a rovníkom odklonené smerom na západ. Ale prečo sú vetry medzi obratníkmi a polárnym kruhom odklonené smerom na východ?“

„Myslíte si, že Zem sa otáča na všetkých miestach rovnakou rýchlosťou? V skutočnosti jedno otočenie Zeme trvá na každom mieste 24 hodín.“
Vezmem gramofón.
„Predstavme si Zem ako plochú platňu. Tu na severný pól posadím panáčika.“
Kúsok plastelíny dám ku stredu.
„Ďalšieho panáčika dáme tu na rovník.“
Inú farbu plastelíny položím na okraj. Spustím otáčanie.
„Vonkajší panáčik sa pohybuje oveľa rýchlejšie, musí zvládnuť dlhšiu cestu.“

Na koberček položím napr. papierovú rolku.
„Keď teraz opatrne potiahnem tento koberec, bude rolka na koberčeku stáť a hýbať sa s ním. Keď však potiahnem rýchlo, tak koberec pôjde jedným smerom a rolka poletí opačným.“
Následne ukážeme opačný efekt.
„Keď budem pohybovať kobercom aj s papierovou rolkou pri určitej rýchlosti a potom prudko zastavím, rola spadne v smere pohybu koberca. Prečo? Pretože pohyb role má určitú zotrvačnosť."

Zoberiem nákres H11 a ukážem na obratník.
„Tu si ty. Ak sa koberec, teda zemský povrch, pohybuje pomalšie, než prúdiaci vzduch na sever, bude sa vzduch zotrvačnosťou pohybovať k východu rýchlejšie. A preto sa stáča smerom na východ.“
Ukážem medzi obratník a polárnu kružnicu v smere šípky.

Ukážem opäť na obratník.
„Tu si ty. Ak sa vzduch pohybuje k rovníku, kde sa zemský povrch pohybuje rýchlejšie (ako sme si to ukazovali s kobercom), potom sa bude oneskorovať a stáčať k západu.“
Ukážem na oblasť medzi obratníkom na rovníkom.
„Presne tak sa to deje na celej Zemi. Vetry medzi modrou a červenou oblasťou sa stáčajú vplyvom rotácie.“

Zapísať / nakresliť si prezentáciu.
Samostatné prevedenie prezentácie.