Potrebný materiál:
obrazová tabuľa G1;
lampa; polystyrénová guľa na ihlici; špeciálny uhlomer z papiera; Polárka; polkruhové šípky; kartičky s ročnými obdobiami; 4 šípky: jarná a jesenná rovnodennosť, letný a zimný slnovrat; elipsa z kartónu / flísu

Elipsu umiestnim tak, aby jej dlhšia os smerovala k Polárke. Slnko (lampu) umiestnim zhruba do stredu elipsy (ideálne kúsok od stredu ďalej smerom k Polárke). Zem (guľu) držím tak, aby sa rovník nachádzal presne vo výške Slnka (lampy). Šípky umiestňujem proti smeru hodinových ručičiek. Ukazujú smer, ktorým sa Zem pohybuje z pohľadu severného pólu. Otáčam Zem okolo svojej vlastnej osi (proti smeru hodinových ručičiek).
„Vieme, že Zem sa otáča okolo svojej vlastnej osi od západu na východ. Hovoríme, že rotuje. Táto rotácia je zodpovedná za striedanie dňa a noci.“

Nechám Zem putovať okolo Slnka.
„Kým Zem raz obehne okolo Slnka, prejde jeden rok. Túto dráhu nazývame obežná dráha Zeme okolo Slnka. Má tvar elipsy.“

Postavíme na chvíľu Zem tak, že jej os bude kolmo k podlahe.
„Keby sa Zem otáčala takto, boli by deň a noc rovnako dlhé.“
Vrátime os Zeme do pôvodného postavenia. „V skutočnosti je ale zemská os naklonená k Polárke. Aký veľký je tento sklon?“
Priložíme uhlomer z kartónu. „Máme tu špeciálny uhlomer, ktorý ukazuje sklon 23,5 stupňa od kolmého postavenia osi voči podlahe. Teraz si ukážeme, ako Zem obieha okolo Slnka s takto sklonenou osou.“

Miestnosť zatemním. Ukážem polohu Zeme na začiatku jari.
„Polovica Zeme je osvetlená. Svetlo dopadá na Zem rovnomerne. Deň aj noc sú všade na Zemi rovnako dlhé. Severný a južný pól sú osvetlené. Toto je špeciálny deň v roku – deň jarnej rovnodennosti na začiatku jari. Je to 20. marec.“
Na elipsu umiestnim šípku Jarná rovnodennosť.

Posunieme Zem o ¼ obežnej dráhy ďalej (proti smeru hodinových ručičiek).
„Zem putuje ďalej po obežnej dráhe.“
Zastavím pri letnom slnovrate. Dbáme na to, aby zostal zachovaný sklon zemskej osi (smerom k Polárke).
„Polovica Zeme je osvetlená. Aj severný pól je stále osvetlený Slnkom. Južný pól je však v tieni. Viac je osvetlená severná pologuľa ako južná. Na severnej pologuli je preto dlhší deň ako noc. Tomuto dňu hovoríme letný slnovrat. Je 21. júna.“
Na elipsu umiestnim šípku Letný slnovrat. „V tento deň je Zem od Slnka najďalej.“

Necháme Zem obehnúť ďalšiu 1/4 obežnej dráhy.
„Zem sa pohybuje ďalej po obežnej dráhe. Keď Zem dosiahne túto polohu, slnečné svetlo osvetlí severný aj južný pól. Deň a noc sú opäť všade rovnako dlhé. Tento deň v roku sa nazýva jesenná rovnodennosť. Nastáva 23. septembra.“
Umiestnime šípku Jesenná rovnodennosť.

Necháme Zem obehnúť ďalšiu 1/4 obežnej dráhy.
„Keď sa Zem dostane do tejto polohy, Slnko osvetľuje južný pól, ale severný pól sa nachádza v tieni. Najviac je osvetlená južná pologuľa a preto je tam dlhší deň ako noc. Naopak u nás na severnej pologuli je dlhšia noc. Tento deň nazývame zimný slnovrat a nastáva 22. decembra.“ Umiestnime šípku Zimný slnovrat.
„V tento deň je Zem od Slnka najbližšie.“
Necháme Zem putovať do východiskovej pozície. „Zem sa vrátila do svojho východiskového bodu. Táto cesta trvala 365 dní, to je presne 1 rok.“

„Teraz môžeme označiť ročné obdobie. Pri jarnej rovnodennosti začína jar.“
Otočím šípku s nápisom Jarná rovnodennosť. Na druhej strane šípky je napísaný dátum 21. marca. Kartu Jar umiestnim medzi šípky.
„Zem putuje ďalej. Jar trvá až do letného slnovratu.“

„Od letného slnovratu začína leto.“
Otočíme šípkou Letný slnovrat. Na druhej strane šípky je napísaný dátum 21. júna.
„Leto začína.“ Položím kartu Leto medzi šípky.
„Zem putuje ďalej...“
"Od jesenného slnovratu začína jeseň.“
Otočíme šípku Jesenná rovnodennosť. Na druhej strane šípky je napísaný dátum 23. septembra. Prikladáme kartu Jeseň. Nechám Zem cestovať ďalej a to isté ukážeme aj pre zimu.

Ukážem obrazovú tabuľu G1.
„To je to isté, čo sme si ukazovali na modeli.“
Postavím nákres za lampu a putujem so Zemou ešte raz okolo Slnka a ukazujem zároveň na obrázku.
„Keď sa Zem nachádza v tomto mieste na obežnej dráhe je jarná rovnodennosť...“

Zapísať / nakresliť si prezentáciu.
Samostatné prevedenie prezentácie.