Potrebný materiál:
glóbus; baterka; špajdľa;
celá polystyrénová guľa;
2 ks delená polystyrénová guľa;
gumičky; špendlíky; uhlomer

Vezmeme glóbus a rozprávame deťom o tom, ako ľudia vynašli ľudia mapy, aby sa na Zemi mohli orientovať.
„Aby sme sa na Zemi mohli orientovať, aby sme mohli presne povedať, kde sa nachádzame, vynašli ľudia mapy.
Keď podnikali objaviteľské cesty, vždy kreslili mapy nových krajín, ktoré objavili. Aby objavovali nové krajiny, museli sa plaviť aj cez oceány.“

„Keď chceme niekomu povedať, kde presne sa nachádzam na Zemi, je to ľahké, ak má to miesto nejaké meno.
Ale keď chcem povedať, kadiaľ má môj čln prejsť oceán, je to zložitejšie. Oceán je veľký a nie je možné pomenovať vlnu.
Preto ľudia hľadali nejaké riešenia, ako sa lepšie môžu pripraviť na svoje cesty. Ľudia začali kresliť pomyselné čiary.“

Zhasneme svetlo v miestnosti a zapneme baterku, ktorú posvietime na špajdľu umiestnenú pred glóbusom. Pozorujeme tieň od severného pólu k južnému.
„Takto vyzerajú poludníky – čiary, ktoré určujú zemepisnú dĺžku. Poludník sa volá podľa toho, že spája miesta na Zemi, kde je v tej istej chvíli poludnie.“

Následne pozorujeme horizontálny tieň.
„Táto pomyselná čiara, ktorá sa nachádza presne v strede medzi geografickými pólmi a je kolmá na zemskú os, sa nazýva rovník. Je to základná čiara pre určovanie zemepisnej šírky.“

Vezmeme polystyrénovú guľu a natiahne horizontálne cez ňu gumičku a označíme špeciálnu rovnobežku – nultý stupeň zemepisnej šírky – rovník.
„Aj tu máme vyznačený rovník – najdlhšiu rovnobežku na Zemi. Rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu. Ostatné rovnobežky sa volajú rovnobežky preto, lebo spájajú všetky miesta rovnobežné s rovníkom. Určujú sa matematicky (ako kolmica na zemskú os).“

Vezmeme glóbus, ukážeme rovnobežky a predvedieme, že sa nikdy nestretnú, lebo sú to rovnobežné čiary.
Položím prsty na jednu rovnobežku na severnej a jednu na južnej pologuli a točím glóbus.
„Prsty sa nikdy nestretnú, sú to rovnobežné čiary.“
Napíšem na pásik papiera „rovnobežka, rovník“.

Následne vezmeme opäť polystyrénovú guľu, dve rôzne farebné polovice rozstrihnutých gumičiek, ktoré pomocou špendlíkov pripevníme od jedného pólu ku druhému.
„Stupeň dĺžky sa meria od jedného pólu k druhému.“
Tieto čiary nazývame poludníky. Tiež rozdeľujú Zem na dve polovice. Všetky poludníky to dokážu, ak sú takto spojené."
Ukážeme na dve polovice gumičiek.
„Nie je teda žiaden z nich výnimočný.“

„Preto ľudia hľadali jeden špeciálny poludník, od ktorého by sa všetky ostatné mohli ďalej označovať. V dobách zaoceánskych obchodov a objaviteľských ciest sa viedli dlhé spory o to, ktorý poludník bude nultý. Francúzi chceli mať nultý poludník v Paríži, Angličania v Londýne a Portugalci na Kanárskych ostrovoch. Nakoniec sa nultým poludníkom stal ten, ktorý prechádza observatóriom Greenwich v Londýne.
Tak máme dva úplne výnimočné poludníky. Aj keď všetky vyzerajú rovnako, podľa jedného sa počíta začiatok zemepisnej dĺžky – nultý poludník, nazývaný aj Greenwichský poludník. Podľa druhého, ktorý je presne na opačnej strane, sa určujú dni, dátumy. Oba rozdeľujú planétu na západnú a východnú pologuľu.“

„Nie všetky poludníky však majú svoje meno. Aby ich ľudia mohli rozoznať, niečo urobili.“
Vezmem uhlomer.
„Greenwichský poludník je nultý stupeň zemepisnej dĺžky – nultý poludník. Teraz môžeme pomenovať poludníky na východe alebo na západe. Dostaneme sa na poludník 90° východnej dĺžky, tu je 100° ... až po 180°.
To isté urobím na západnej pologuli.“

„Ak chceme odmerať uhlomerom rovnobežky, musíme Zem rozrezať.“
Vezmem polystyrénovú guľu rozdelenú pozdĺž poludníkov. Vyznačím hypotetickú zemskú os. Priložím uhlomer a označím, miesto, ktorým prechádza rovník. Odtiaľ značím 20° na obe strany.
Následne môžeme natiahnuť okolo pologule gumičku a vyznačiť jednotlivé rovnobežky.

Zapísať / nakresliť si prezentáciu.
Samostatné prevedenie prezentácie.