Potrebný materiál:
obrazová tabuľa E1;
modro-červená tyč dlhá 1 m;
dlhšia červená stužka

Pripomenieme deťom prvý veľký príbeh, kedy sa formovala aj naša Zem a prepojíme to s nadobudnutými vedomosťami a skúsenosťami z predchádzajúcich pokusov.
„Spomínate si ešte na malú rozžeravenú guľu v studenom obrovskom vesmíre, ktorá sa točila a obiehala okolo svojej hviezdy – Slnka?
Áno, je to príbeh o vzniku našej Zeme. Predstavte si tie častice, z ktorých vznikala naša dávna planéta – boli rôzne. Niektoré boli ťažké, také ako nájdeme napríklad v kovoch, iné menej ťažké, aké sú napríklad v skalách, v mineráloch. A aj ľahké – aké sú napríklad vo vode alebo v plynoch."

„Kým to všetko bola jedna točiaca sa horúca žeravá zmes častíc, vo vnútri sa dialo niečo, čo si už viete predstaviť. Častice sa začali samostatne zoraďovať. Usporadúvali sa od najťažších po najľahšie. Tie, ktoré boli ťažšie, tlačili silnejšie na ostatných pod sebou a postupne sa podsúvali nižšie a nižšie, až sa dostali celkom dolu – do vnútra našej zemegule. Tie menej ťažké si podobne nachádzali svoje miesta vyššie nad nimi. A tie najľahšie, tie sa dostávali postupne hore.“

Následne ukážeme deťom obrazovú tabuľu E1 a popíšeme jednotlivé vrstvy Zeme – zemské jadro, zemský plášť a zemská kôra, litosféra, hydrosféra, atmosféra, biosféra a etymologický pôvod ich názvov.
„Sem sa nakoniec dostali všetky najťažšie častice. A vytvorili rozžeravenú kovovú guľu v strede Zeme. Vypĺňa polovicu Zeme.“

„Nad jadrom Zeme sa vyskytujú ľahšie častice, ktoré na povrchu začali vplyvom ochladzovania tuhnúť (podobne ako povlak na chladnúcom kakau alebo pudingu). Vytvorili pevný obal Zeme, ktorému hovoríme litosféra. Nad litosférou sa nachádza voda, pôda, vzduch a všetok život. Tvoria ďalšie vrstvy Zeme - hydrosféru (voda na Zemi), atmosféru (vzduch okolo Zeme), pedosféru (pôda na pevnine) a biosféru (rastliny a zvieratá žijúce vo vode, pôde i vzduchu).“

Pre lepšiu predstavu o veľkostných pomeroch jednotlivých vrstiev Zeme, ukážeme deťom pomery jednotlivých vrstiev na príklade, keby mala Zem priemer 130 cm.
„Predstavme si, keby priemer Zeme bol 130 cm. Akú hrúbku by mali jednotlivé vrstvy Zeme?“
Deti hľadajú informácie a počítajú vlastnými silami.

Priemer Zeme (13 000 km): 130 cm (výška dieťaťa, kde stred Zeme je v pupku dieťaťa)
Zemská kôra (6 – 15 km / 30 – 40 km): 1 mm pod oceánmi a 4 mm pod pevninami (sila kože na hlave dieťaťa)
Litosféra (70 – 100 / 200 km): 1 – 2 cm
Zemský plášť (2 900 km): 29 cm (veľkosť hlavy a krku dieťaťa)
Zemské jadro (6 378 km, resp. 6500 km pre jednoduchšie uchopenie detí): 63 / 65 cm (pupok dieťaťa)
Atmosféra (100 km, resp. pokračuje do výšky 10 000 km, kde prechádza voľne do vesmíru): 1cm (vrstva vlasov na hlave), resp. 100 cm (rozpletený vrkoč zdvihnutý nad hlavu)

Zapísať / nakresliť si prezentáciu.
Samostatné prevedenie prezentácie.
Vytvoriť model Zeme s jednotlivými vrstvami.
Vyplniť Pracovný list Vrstvy Zeme.
Popísať stavbu Zeme na príklade ovocia (napríklad pomaranč), aby dieťa pochopilo, aká tenká je zemská kôra a plášť v porovnaní s jadrom.