Výpravy

V Domoch detí sa učitelia pokúsili v deťoch vzbudiť záujem o prírodu tým, že im dali k dispozícii malý pozemok, ktorý mohli obrábať. Dieťa potrebuje v prírode žiť, nie sa o nej iba učiť. Musí sa oslobodiť od pút, ktoré ho izolujú od prírody a pripútavajú k umelo vytvorenému životu v prostredí mesta. Deťom môže život v meste uľahčiť aj ľahšie oblečenie a pohodlnejšia (alebo žiadna) obuv.
Dnes si pod pojmom príroda predstavujeme pestovanie kvetín alebo chov zvierat na mäso, pomoc alebo ochranu človeka. Dôsledkom tohto je duša ochudobnená o estetické dojmy a ľudia majú popletenú hodnotovú orientáciu.
Príroda dnes mnohých ľudí desí. Obávajú sa čerstvého vzduchu, priameho slnka, nočného mrazu, aj dažďa. V súčasnej dobe je príroda mnohým deťom vzdialená. Iba z času načas sa im naskytne priamy kontakt s ňou, alebo možnosť dlhšieho pobytu v nej. V minulosti sa vynakladalo veľa úsilia na to, aby sa v deťoch rozvíjal cit pre krásu prírody, aby dokázali vnímať kvety, rastliny, zvieratá a krajinu.
Výučba v škole môže dieťa upútať do takej miery, nakoľko zaujímavé a kvalitné informácie pre prácu prináša. Dieťa, ktoré je viac ako ktokoľvek iný spontánnym pozorovateľom prírody, musí mať k dispozícii nevyhnutné pomôcky, s ktorými môže pracovať. Deti v prírode nadobúdajú vedomosti o prírode nie z kníh, ale z prírody samej.
Dieťa má veľký záujem o živé bytosti. Ak môže tento záujem konkrétne realizovať v praxi tým, že sa bude starať o rastlinky a zvieratá, prinesie mu to potešenie. Takáto skúsenosť učí dieťa nežiť len dneškom, ale predvídať, čo bude zajtra a tiež pocitu zodpovednosti za to, čo môže priniesť zajtrajšok. Ak dieťa vie, že ho zvieratká a rastlinky potrebujú, pociťuje za nich zodpovednosť. Mláďatká napĺňajú dieťa pocitom nehy, nadšením a túžbou im pomáhať. Rovnako intenzívne sa deti zaujímajú o rastlinky.