Absorbujúca myseľ

Od narodenia do približne šesť rokov, malé deti zažívajú obdobie intenzívnej mentálnej aktivity, ktorá im umožňuje „absorbovať“ poznatky z okolia bez vynakladania námahy, prirodzene a spontánne.
Maria Montessori zistila, že za bezmocnosťou a nemohúcnosťou malého dieťaťa sa skrýva ohromná sila a veľká práca, ktorú musí bábätko urobiť samé na sebe, aby sa adaptovalo na svet, do ktorého sa narodilo. V žiadnom inom období svojho života, neurobí človek so sebou také prevratné zmeny ako dieťa budujúce svoju osobnosť. Kvalita tejto práce ovplyvní jeho dospelý život. Preto ho Maria Montessori volá tvorcom seba samého a vyjadruje mu svoj rešpekt a úctu.
Maria Montessori ako prvá upozornila na nesmiernu náročnosť práce dieťaťa pri rozvíjaní svojho psychického života počas prvých rokov života. Za pomerne krátky čas sa dieťa naučí samé chodiť, rozprávať, dokonca paralelne niekoľkými jazykmi, rozvinie sa jeho pamäť, vôľa, myslenie a emócie. Z toho usúdila, že deti musia byť obdarené výnimočnými psychickými schopnosťami podvedomého charakteru, ktoré im pomáhajú adaptovať sa na prostredie. Tieto skryté psychické sily, ktoré nazvala absorbujúca myseľ, podnecujú dieťa k spontánnej činnosti, prostredníctvom ktorej dochádza k rozvoju mozgu. Absorbujúca myseľ umožňuje dieťaťu vstrebať veľké množstvo dojmov a poznatkov prostredníctvom všetkých zmyslov bez námahy a bez vedomého úsilia. Vďaka vrodenej schopnosti sa dieťa v podnetnom prostredí rozvíja svojimi vlastnými silami, svojím vlastným tempom, sledujúc uspokojenie svojich hlbokých vnútorných potrieb.